KISSIN' DYNAMITE - Back With A Bang
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Keď zakladáš metalovú kapelu v roku 1984 v bývalom východnom bloku, nezakladáš deathmetalovú kapelu. Skúšaš hrať covery JUDAS PRIEST, MOTÖRHEAD, VENOM a podobne. Ale časom sa veci môžu vyvinúť všelijako. Aj tak, že keď potom v roku 1992 na MTV pustia klip k tvojej vlastnej skladbe „Dark Age“, ľudia hľadajú sánky (spodné čeľuste) u dolných susedov, lebo taký bohovský death metal si od Poliakov, síce metalovo dlhodobo zdatných, predsa len nepredstavovali. Nakoniec v roku 2024 oslavuješ 40. výročie založenia ako legenda žánru. VADER oslavu vylepšili o to, že na jubilejné turné pozvali aj bývalého gitaristu Mausera a do setlistu zaradili komplet album „Black To The Blind“, na ktorom Maurycy vstúpil na temnú stranu Sily. Keď k tomu prirátam, že oni zlé koncerty proste nehrávajú a kam prídu, tam „je metal!“, bolo jasné, že sa ide zase, už ani neviem koľký krát.
Celkom prekvapilo, že úvodných WARSIDE sledovalo len niekoľko desiatok ľudí, vravel som si, „snáď sa nejakí nazbierajú, nech nie je hanba.“ (Rozumiem tomu, že pri „nasekanosti“, kedy máte 20. VADER, 22. AGNOSTIC FRONT a 24. JUNGLE ROT, je ťažké nájsť si čas a obeživo na všetko.) Kvinteto z francúzskeho Lyonu s nehraným nadšením nadelilo nálož agresívneho, divokého rýchleho death metalu, štýlovo zhruba okolo VOMITORY (od ktorých majú aj cover), MALEVOLENT CREATION, s trochou francúzskeho korenia (BENIGHTED) a v niektorých momentoch, keď vokalista vytiahne štopeľ z výlevky, sa otierajú aj o kategóriu „brutal“. Na scéne sú od roku 2018, dlhohrajúci album ešte nemajú, ale časom iste bude.
Aténski BIO-CANCER sa žartovne „ospravedlnili“, že na deathmetalové turné vytiahli s thrash metalom. Už z domu som vedel, že niet sa za čo omlúvať, ono to obzvlášť na novších nahrávkach nie je povedzme ten taký starý dobrý pohodový „Bay Area trešík“. V tomto gréckom sú do výzbroje zaradené napríklad aj klepačky a tie spolu s vizážou hudobníkov dodali intenzívnemu vystúpeniu nádych divokosti, ktorú od 80. rokov nadeľujú thrash/speed/black/death bandy z Južnej Ameriky. Rýchly výprask, kvalitné harmónie, jedovatý vokál, to sa hneď lepšie sypú dole schodmi do klubu ďalší fanúšikovia. Gréci režú s temperamentom, chytľavo, v besnení nájdu priestor aj pre melodiku, takýto thrash neomrzí.
A na záver oslávenci. VADER som videl toľkokrát, že ťažko sa už o nich v reporte obšírnejšie rozpísať. Aby prekvapili nejako „v zlom“, na to sú príliš veľkí profíci, to, čo robia, berú vážne a so srdcom, proste vidíte kapelu, ktorá si váži vlastnú dobrú povesť aj odozvu od fanúšikov. Aby prekvapili nejako inak – proste viete, na čo idete. Neviem ako to majú ostatní, ale oni sú presne tí, ktorí nastúpia na pódium, spustia a ja mám papuľu jak porciu melóna, lebo proste je tak nejako dobre, žiara sa hrudným košom rozlieva. Profesionálne vystúpenie, deathmetalová show, nezničiteľný Piotr stále vo forme, hláškujúci po poľsky aj po slovensky (tie výrazy, ktoré sa cudzinec naučí ako prvé, s nadšením malého dieťaťa, ktoré vie, že dospelí sa na ne hnevajú). Hádam po každej skladbe pozdravil Slovensko, fanúšikov, poďakoval za podporu. O dva roky ten chlap oslávi šesťdesiatku, ale formu má, ako keby mal polovičný vek. VADER na pódiu s troma gitarami sú ako keby deathmetaloví IRON MAIDEN. Aj keď v ich hudbe tretí takýto nástroj rozhodne nie je nutnosť, na druhej strane, každý má čo hrať a zneli fakt masívne. Ešte možno podotknúť, že Mauser by si svoje zdrhanie pred zubom času mal dať patentovať. Čo skladba, to nesmrteľná klasika. Ku koncu „Dark Age“, bez ktorej by mne osobne na koncerte predsa len čosi chýbalo. A po nej to zaraz aj boh má za sebou, radujme sa pekelne. Potom zahrmí imperiálny marš a je dobojované. I smutno sa môže spraviť na duši. Aj keď vlastne, prečo. Ľudí nakoniec vizuálne príjemný počet, aj keď nie taký, aby sa akcia takéhoto formátu zaplatila. O nejaké dva roky VADER iste prídu zase, majú nás radi. Budeme sa tešiť.
Setlist VADER:
1. Go to Hell (Intro) 2. Triumph of Death 3. Blood of Kingu 4. Sothis 5. Heading for Internal Darkness 6. Carnal 7. True Names 8. Beast Raping 9. Foetus God 10. Distant Dream 11. The Red Passage 12. Black to the Blind 13. War (Intro) 14. Dark Transmission 15. Wings 16. Dark Age 17. Shock and Awe 18. Helleluyah!!! (God Is Dead)
Foto: Laci Schürger
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Zatím jen taková ochutnávka z připravovaného alba, které vyjde na konci srpna, plus dva znovu nahrané starší kousky. Ale Kanaďané svým vzletným prog metalem, odkazujícím i na to nejlepší od OPETH, dávají tušit, že se vrací ve slušné formě. Těším se.
"Ty Maďaři s tou trubkou" stále žijí a razí ten svůj atmo BM, tentokráte se střídavými úspěchy. Je to jako když při stěhování odsunete gauč, objevíte za ním zapadlé CD (nebo spíš MC?) a stisknete "play". Nové album s třicet let starou duší. Nostalgické.
Stále jsem spíše skeptický k těmto přehrávkám letitých klasik, ale je potřeba uznat, že alespoň z technického hlediska dostala legendární nahrávka osvěžující vitamínovou injekci. Otázkou ale zůstává, zda-li by nakonec nestačil slušný studiový remastering.
Před vydáním nového materiálu si připomínám album z roku 2022 a je to poslech, který mi v uších krásně dozrál. Mix postpunku, darkwave se špetkou black metalu často dává vzpomenout na ULVER v době jejich transformace.
V tom horkém spálenopoříčském sobotním odpoledni to byla láska na první poslech. A i na ty další se ukazuje, že "Vítejte v pekle" je úžasným black´n ´rollovým konglomerátem pod vlivem MOTÖRHEAD a MASTER´S HAMMER. Více takové čerstvé krve na naši scénu!
S výnimkou niekoľkých motívov a vokálu sa jedná o exkurziu v doméne kompozičnej bezradnosti a slabom zvuku. Ťažko uchopiteľný prekombinovaný a vo svojej podstate plochý materiál znie nefunkčne a zastaralo podobne ako jeho dvaja predchodcovia.